Pastierska píšťalka Greguš

Drevená šesťdierová píšťala

Ako vyrobiť píšťalku Drevená šesťdierová píšťala Drevená šesťdierová píšťalka je tradičný ľudový hudobný nástroj. V tomto návode prinášam postup výroby s priloženými obrázkami jednotlivých krokov. Nie je to len hračka pre deti, pretože pri dodržaní správneho postupu získame plnohodnotný hudobný nástroj. Baza čierna Na výrobu píšťalky najlepšie poslúži Baza čierna (Sambucus nigra). Poznáme ju podľa charakteristických listov a plodov. Drevo má v strede mäkkú dužinu, ktorá uľahčuje pozdĺžne vŕtanie. Drevo zbierame v zime, keď má najmenej miazgy. Odrezané konce zatrieme farbou alebo voskom, aby sa sušením nepopraskali. Drevo sušíme na tmavom mieste až niekoľko mesiacov. Na výrobu som použil minimum nástrojov, pretože som iné nemal. V dávnych dobách sa diera aj hmatové otvory prepalovali horúcim drôtom a celá píšťalka sa vyrezávala len nožíkom. Namiesto brúsneho papiera sa používala koža na hladenie. Vrták nebožiec Na vŕtanie otvoru sa kedysi používal ručný vrták nazývaný tiež nebožiec. Nebožiec je dnes už starožitnosť a je ťažké ho zohnať. V obchode s náradím sa dá kúpiť vrták do dreva, ktorý je navarený na dlhej stopke. Vŕtanie bazového dreva Pred samotným vŕtaním si drevo pevne upneme. Často sa stáva, že ako drevo rástlo, ohlo sa do niektorej strany. Pripevníme ho svorkami o drevený hranol, tak aby sa ohyb dokonale vyrovnal. Teraz môžeme pristúpiť k samotnému vŕtaniu. Po vyvŕtaní a odľahčení sa drevo ohne naspäť do svojho pôvodného tvaru. Ako vyrobit pistalku Surové drevo sa ľahko vŕta aj ohýba, no pri sušení sa môže vyvŕtaný otvor deformovať. Ak drevo najprv usušíme aj s kôrou, sušenie trvá o dosť dlhšie a vŕtanie ide potom dosť ťažko. Takéto drevo je už ale dokonale vysušené a môžeme ho hneď začať opracovávať. Ako vyrobiť píšťalku Ja vŕtam do surového dreva. Nachystám si vždy viac kúskov a dám ich sušiť bez kôry. Nikdy sa mi nechce totiž čakať tak dlho. Je to na úkor kvality dreva a zvuku. Ak je drevo už prevŕtané a dokonale suché, môžeme začať so samotnou výrobou píšťalky. Ak je vývrt excentrický, nožom alebo hoblíkom odoberáme tenké triesky, aby boli steny rovnako hrubé. Hrúbka steny by mala byť približne 4 – 6 mm. Ak sa hrúbka steny rovnomerne zvyšuje po celej dĺžke, okienko spravíme na hrubšej strane. Presvecovaním dreva do slnka zisťujeme, či nie je drevo niekde príliš tenké. Naznačíme si polohu a rozmery okienka. Od kraja by malo ležať vo vzdialenosti rovnajúcej sa dvojnásobku priemeru vývrtu. Šírka okienka je polovica z vývrtu. Výška okienka by mala byť približne o milimeter menšia. Do stredu okienka prevŕtame dieru. Otvor opatrne rozširujeme podľa vyznačených línií. Otvor skalpelom rozšírime tak, aby okolo naznačených čiar zostal aspoň milimeter materiálu a ten následne uberáme ihlovým pilníkom. Dávnejšie som namiesto skalpela používal klasický orezávací nôž. Okienko na píšťale Hotové okienko by malo mať pravé uhly. Dbáme na to, aby z vnutornej strany vývrtu netrčali triesky po vyrezávaní okienka. Musíme ich odstrániť pilníkom, aby nebránili plynulému prúdeniu vzduchu. hrana píšťaly Ak je okienko hotové začneme vytvárať hranu. Je to zošikmená plocha ktorá sa zvažuje smerom k okienku. Koniec hrany nie je ostrý ako nôž, ale zakončený tupou fazetou s hrúbkou približne 1 mm. Zošikmenie hrany sa robí špeciálnym malým dlátom. Ja som to však zvládol aj so skalpelom. vzduchová štrbina píšťalky Šírku okienka si čiarami predĺžime na kraj píšťalky. Teraz budeme vytvárať vzduchovú drážku v naznačenej šírke. Ja robím drážku ihlovým pilníkom. Hĺbka drážky má byť taká, aby presahovala polohu fazety na hrane. Teda pri pohľade cez drážku vidíme celú fazetu hrany, nie len jej časť. drevena pistalka Pripravíme si paličku zo suchého lieskového dreva. Vystrúhame klátik valcového tvaru, ktorý presne zapadne do vývrtu píšťalky. Klátik by mal ísť do otvoru s určitým odporom, tak aby samovoľne nevypadol. Lieskové drevo sa trochu stlačí, ale pozor aby sa celá píšťalka nepraskla. Klátik robíme vždy o dosť dlhší, aby sa dal pohodlne vyťahovať počas vyrezávania. Klátik vyrezávame veľmi pozorne, často sa totiž stane, že namiesto valcového tvaru je trochu kužeľovitý. Takýto nepodarený klátik je zlý a musíme vyrobiť nový. Klátik je do vyvŕtaného otvoru zasadený tak hlboko, že jeho koniec je presne tam, kde začína okienko. Ak už klátik dokonale zapadne do otvoru, naznačíme si na neho šírku vzduchovej drážky. Prečnievajúcu časť (na obrázku vyšrafovane) opracujeme. Materiál opatrne odoberáme, a stále skúšame vkladať do otvoru. Zároveň už skúšame do píšťalky fúkať. Píšťalka by mala po fúknutí vydať čistý tón. Pri silnejšom fúknutí musí zahrať tón o oktávu vyššie. Ak je tón zašumený alebo nečistý, chyba bude v drážke alebo tvare klátika. Ak sa zvuk píšťalky stále len zhoršuje, skúsime vyrobiť nový klátik. výroba píšťalky Klátik do vývrtu zasunieme najlepšie tak, že váha píšťalky naráža na klátik z výšky asi 10cm a ten sa pomaly zatláča do vývrtu. Ak ani takáto sila nestačí na zatlačenie klátika, musíme klátik vybrať a nepatrne zmenšiť jeho priemer. výroba pastierskej píšťaly Snažíme sa, aby sa vzduchová drážka smerom k fazete hrany nepatrne zdvíhala, tak aby vzduch presne smeroval na fazetu Ak už píšťala vydáva čistý zvuk, zrežeme klátik. Najlepšie ho zarovnáme tak, že zrežeme aj milimeter z píšťalky. Začistíme vstup do vzduchovej drážky. Brúsnym papierom dokonale vyhladíme okolie drážky, pretože sem budeme prikladať pery, a ucítime tak každú nerovnosť. Píšťalku naladíme na základný tón. Skracovaním píšťalky sa zvyšuje frekvencia. Predĺžiť sa už nedá. Najbezpečnejšie je opracovávať koniec pilníkom a stále skúšať naladiť základný tón. Ja na to používam program MiniTuner. Zvuk z píšťalky ide do mikrofónu počítača, odtiaľ ho spracuje sofware, ktorý hneď udáva frekvenciu zachyteného zvuku. Skracujem píšťalku, kým sa nedostanem na požadovanú frekvenciu. Prípadne sa dá použiť nekajé zariadenie s mikrofónom ako mobil, smartphone alebo tablet. ladenie píšťaly na základný tón Graf znázorňujúci výšku tónu od dĺžky píšťaly. Ide o teoreticky vypočítané hodnoty. Ak máme na výrobu píšťaly pripravené drevo určitej dĺžky, môžeme z grafu rýchlo odhadnúť, budúce ladenie (frekvenciu základného tónu). Dĺžkou sa myslí vzdialenosť od hrany okienka po koniec píšťaly. Rôzne dĺžky vzduchovej štrbiny na frekvenciu vplyv nemajú. Spojnica bodov v grafe pokračuje do hyperboly. Vybral som len výsek reálne použiteľných rozmerov, pretože ak by bola píšťala príliš krátka, hmatové otvory by boli príliš blízko na chytenie prstami. Naopak ak by bola píšťala príliš dlhá, dierky by boli tak ďaleko, že by sme na ne nedočiahli. V danom rozsahu dĺžok som vybral frekvencie po sebe nasledujúcich celých tónov stupnice. Z grafu sa nám javí, že rozostupy tónov sú nerovnomerné, ale to je v poriadku. Ich nerovnomerné rozloženie je podobné nerovnomernému striedaniu čiernych a bielych kláves na klavíri. Aby sa na píšťalke ľahko vytvárali tóny a aby dobre rezonovala, musíme dodržať pomer priemeru vývrtu vzhľadom na dĺžku píšťaly. Graf vyššie znázorňuje teoreticky vypočítané hodnoty, avšak pri výrobe stačí dodržať pravidlo, že kratšie píšťalky by mali mať menší priemer vývrtu (približne 10 – 12mm) Dlhšie píšťaly a koncovky 16 – 18mm no a veľké fujary 25 – 30mm. Priemer vývrtu nepatrne vplýva na frekvenciu základného tónu. Ak by sme mali napríklad dve rovnako ladené píšťaly s rôznym vývrtom, tak píšťala z väčším priemerom vývrtu by bola o pár milimetrov kratšia. Po naladení si naznačíme pozdĺžnu čiaru a na ňu polohu hmatových otvorov. Priemer hmatového otvoru je zvyčajne polovica z priemeru vývrtu. Hmatové otvory sa nachádzajú na opačnej strane ako je okienko. Teda ak položíme pri hraní prsty na hmatové otvory, vzduch vychádzajúci z okienka nám bude fúkať dolu na bradu. Kedysi sa polohy hmatových otvorov určovali metódou pokusu a omylu. Neskôr si ľudia osvojili postupy ako otvory umiestniť čo najpresnejšie. Používali pri tom jednoduché metódy ako prikladanie stebla trávy a jeho lámanie na polovicu. Pokiaľ človek nemá dobre vyvinutý hudobný sluch, malé nepresnosti vo frekvencii tónov si väčšinou nevšimne. Sú rôzne spôsoby rozmiestnenia hmatových otvorov, podľa toho akú stupnicu chceme dosiahnuť. Namiesto vzorcov som vytvoril tabuľku v programe Excel2003. V tabuľke sú dva najpoužívanejšie spôsoby rozmiestňovania otvorov. Stačí si ju stiahnuť a vyplniť žlté políčka a ostatné rozmery sa dorátajú automaticky. Pričom L je vzdialenosť od ostrej hrany okienka po koniec píšťalky, D je priemer vývrtu a d je priemer bočného hmatového otvoru. Tabuľku pre výpočet umiestnenia matových otvorov si môžete stiahnúť tu: dierky.xls. Otvory vŕtame najskôr vrtákom menšieho priemeru. Pri každej dierke skúšame ladenie a ak je potreba zvýšiť frekvenciu, posúvame dierku vyššie k okienku pomocou polkruhového ihlového pilníku. Frekvencia sa už smerom nadol znížiť nedá. Výška tónu zívisí nielen od polohy hmatového otvoru, ale aj od jeho priemeru.

Ako vyrobiť pastiersku píšťalku

Po vyvŕtaní a preskúšaní otvorov je už píšťalka takmer hotová. Dá sa na nej hrať. No tak ako ostatné ľudové umelecké výrobky, boli aj píšťalky rôzne zdobené. Sprvu to bolo len jednoliate farbenie, neskôr vyrezávanie ornamentov a nakoniec leptanie kyselinou dusičnou. Ja som zvolil čisto prírodné produkty. Sú bezpečné a ľahko dostupné. Najprv si na drevo nanesieme požadovaný motív ornamentov. Kreslíme ceruzkou rovno na drevo, alebo si ho najprv nakreslíme na papier a potom pretlačíme na drevo. Linky obtiahneme tenkým nožom alebo skalpelom. Ak chceme mať zárezy širšie, obtiahneme linky ešte raz ale pod uhlom. Nôž držíme šikmo, čím sa vytvorí zárez tvaru V, so šírkou približne 2mm. Vyrobíme si moridlo z orechových šupiek. Orechovými šupkami mám na mysli nie škrupiny ale zelené šupky, ktoré po dozretí zhnednú. Najlepšie je použiť hnedé šupky. Ja som mal k dispozícii len zelené orechy. Išli tažko šúpať, tak som ich vcelku podrvil a hodil do plechovky. Šupky zalejeme vodou a povaríme. Čím dlhšie šupky varíme, tým tmavšiu farbu dostaneme. Ja som ich varil na ohni asi hodinu. Pred morením drevo najemno prebrúsime. Drevo natrieme a prebytok moridla zotrieme handričkou, inak po ňom zostanú fľaky. Necháme vyschnúť. To som zopakoval 3 krát. V mieste drevorezby sú odhalené drevné vlákna a tak sa tam viac zachytáva moridlo. Drevorezba je potom o dosť tmavšia ako ostatný povrch dreva. Nakoniec drevo zasa najemno prebrúsime, aby sme sa zbavili jemných chĺpkov, ktoré vystúpili počas morenia. Pastierska šesťdierová píšťalka Konečnú povrchovú úpravu robíme ľanovým olejom alebo včelím voskom. Nepoužívame stolové oleje, pretože po nich je drevo stále lepkavé a mastné. Ja som na po vrch rozotrel včelí vosk. Drevo som nahrial nad ohňom, vosk sa roztopil a nasiakol do dreva. Doma sa dá použiť fén. Po navoskovaní drevo ešte viac stmavne a vyzerá ako nalakované. Vosk ho taktiež chráni pred vlhkosťou. Píšťala zo symbolom Perúna Ak sa to na prvý krát nepodarí, nezúfajte. Každá ďalšia vyrobená píšťalka bude lepšia a lepšia. Video nahrávané cez foťák. Akustika v uzavretej miestnosti nič moc. Plastová pastierska píšťalka Pred prácou s drevom, som vyrobil píšťalku z plastovej rúrky, aby som si osvojil celý postup výroby. Píšťalka z PVC rúry vyrobená z odpadových materiálov. Druhý pokus - malá vrecková píšťalka Spravil som si ešte jednu, menšiu píšťalku na cesty. Je vyhotovená rovnakým postupom ako tá prvá, ibaže je kratšia a ladená do G. Malá mastierska píšťalka Celková dĺžka 22cm, vývrt 10mm, ledenie G - 783 HZ, ošetrená orechom a ľanovým olejom. Moje prvé pokusy o zahratie melódie. Puzdro obal na píšťalku Ochranný obal na píšťalku. V podstate sú to len zošité dva pásy koženky. Pokus tretí - vypaľovanie kyselinou Vypaľovanie kyselinou je ozdobná technika, pri ktorej sa drevo potrie kyselinou dusičnou a tým sa sfarbí do hnedo – červena. Týmto spôsobom sa vyfarbujú vybrané plochy ornamentov. Nedotknuté drevo si zachová svoju pôvodnú bielu farbu. Táto technika je náročná nielen na čas, ale aj na precíznosť. Výsledok však stojí zato. vypaľovanie kyselinou Začneme tým, že do dreva vyryjeme ornamenty hlbokým rezom. Drevo zľahka naolejujeme. Povrch dreva obrúsime jemným brúsnym papierom. Naolejované zostanú len zárezy. Týmto zabezpečíme, aby sa kyselina nerozpíjala do okolitého dreva. leptanie dreva kyselinou Zašpicateným agátovým drievkom opatrne nanášame kyselinu. Opatrne znamená, že povrch dreva kyselinou len jemne navlhčíme. O pár minút navlhčené drevo stmavne. Najviac sa mi osvedčilo vyfarbiť najprv okraje plochy a potom pokračovať do stredu. Agátové drievka často meníme za nové, pretože sa špic od pôsobenia kyseliny rýchlo rozstrapká. Leptanie kyselinou robíme buď na otvorenom priestranstve, alebo v prievane. Teplota okolia by nemala klesnúť pod 20°C, inak kyselina dobre neleptá. leptanie ornamentov kyselinou dusičnou Vyleptané drevo necháme niekoľko dní vyzrieť. Potom povrch prebrúsime jemným brúsnym papierom, aby sme odstránili vystúpené chĺpky. Čierne čiary vytvoríme tak, že tenký rez v dreve vyfarbíme obyčajnou ceruzkou a grafit prstom vleštíme do štrbiny. Nakoniec celú píšťalku naolejujeme ľanovým olejom. A to aj z vnútra. Špecialitky turistická palica píšťalka Turistická palica z bazy priemeru 30mm dlhá 120cm. Z vrchnej strany je vývrt priemeru 12mm do hĺbky približne 30cm. Zo zadnej strany je okienko a na konci vývrtu bočný otvor, odkiaľ vychádza vzduch z píšťaly. Z prednej strany palice sú hmatové otvory, takže sa dá na nej hrať ako na píšťalke. Ladená je do C-dur. Drevo je morené v orechovej šťave, ornamenty leptané v kyseline a napustené ľanovým olejom. Keďže bazové drevo má vo vnútri penovú dužinu, palica je celkom ľahká. Spodný koniec palice je osadený kovovým hrotom, ktorý chráni drevo pred opotrebovaním a pútnika pred medveďmi. Píšťalka z uhlíkových vlákien. Farbou zvuku pripomína írsku píšťalu. hrčaté drevo píšťalka Prírodná píšťalka bez povrchových úprav. Hrčaté drevo som len prevŕtal, vydlabal okienko a naolejoval. Hmatové otvory sú z opačnej strany.

Pastierske píšťalky

Na ľanovým olejom impregnovaný a dôkladne vybrúsený povrch nástroja, som ceruzkou nakreslil ornamenty. (Vychádzal som z tradičných podpolianskych, ktoré som mierne upravil.) Zafarbenie výzdoby je dosiahnuté pomocou kyseliny dusičnej. Nanášal som ju zastrúhaným drievkom. Po dokončení zdobenia som okraje ornamentov preryl rydlom širokým jeden milimeter. Nakoniec som naniesol politúru, ktorá má ochranný efekt a povrchu dodáva jemný lesk. Niektoré píšťalky sú patinované a rytie je vyplnené špeciálnou zmesou pozostávajúcou z jemného ebenového prachu, husliarskeho laku a ľanového oleja.

Zhotovil som ich mnoho desiatok kusov. V tomto blogu ponúkam fotografie niektorých z nich. (Väčšina fotiek je z roku 2003.) Najhlbšie ladená (najdlhšia) píšťalka spomedzi zobrazených je e¹, najkratšie sú d². Tento článok je akousi galériou, ktorá môže poslúžiť ako zdroj potešenia či inšpirácie tým, ktorým sa páčia ľudové hudobné nástroje. O technických detailoch týkajúcich sa výroby, možno niekedy nabudúce. Popíšem však aspoň postup zdobenia:

Počas prvej polovice minulého desaťročia som mal obdobie, keď som sa vo voľnom čase venoval výrobe pastierskych píšťaliek.

šesťdierková pastierska píšťala

V dnešnej dobe venujeme veľa pozornosti etnickým hudobným nástrojom z cudziny. Bubny , austrálske didgeridoo, japonské bambusové flauty a podobne . Ale aj u nás a u našich najbližších susedov sa nájde mnoho veľmi zaujímavých ľudových ( teda etnických ) hudobných nástrojov . Jedným takým je napr. pastierska píšťala, ktorá podľa môjho názoru smelo znesie porovnanie so svojimi japonskými bambusovými príbuznými. Pastierska píšťala patrí k najrozšírenejším ľudovým hudobným nástrojom. Je to zároveň jeden z najstarších hudobných nástrojov, ktoré ľudstvo používa. Na rovnakej píšťaly sa preukázateľne hralo už v gotike, ale nepochybne aj oveľa oveľa skôr. Na pastiersku píšťalu - ako sám názov napovedá - hrali hlavne pastieri oviec . Z tohto dôvodu bola táto píšťala skôr nástrojom, ktorý slúžil týmto ľuďom pre rozjímani , pomocou ktorého vyjadrovali svoje prežitky osamote - lebo stráženie oviec bolo veľmi samotárske " povolanie ". Obvykle nebola ( podobne ako fujara ) používaná pre hromadné hranie. Na píšťaly aj fujary hralo spoločne najviac pár ľudí a aj to zrejme len vzácne. Myslím si teda, že ako pastierske píšťaly, tak fujaru môžeme označiť bez obáv za hudobné nástroje používané k meditácii - preto si myslím, že ich môžeme smelo porovnávať s ázijskými bambusovými flautami ... Pastiersku píšťalu si môžete prezrieť na priložených fotografiách ( kliknite na zmenšeninu a zobrazia sa vám väčšie fotografie ). Na fotkách je píšťala, ktorú vyrobil pán Rostislav Žďárský . Je to G píšťala , dĺžky cca. 45 cm. Má, rovnako ako všetky pastierskej píšťaly, rovné valcové vnútorné vŕtanie ( na rozdiel od barokových zobcových fláut , ktoré majú kužeľovité vnútorné vŕtanie ). Je vyrobená z dreva bazy čiernej. Pastierska píšťala má 6 tónových otvorov a na rozdiel od barokových fláut nemá žiadnu zadnú tónovú dierku. Vyššie tóny sa u nej hrajú rovnakými hmatmi, ale s prefukom ( silnejším fúknutím ) . Hrana ( labium ), na ktorej vzniká tón, u nej ale nie je umiestnená v jednej rade s tónovými dierkami, ako sme zvyknutí u fláut, ale je spolu so vzduchovým kanálom pootočená o 180 stupňov. Je to dané tým, že pastierska píšťala má rovný horný koniec, nemá ho vybratý do zobca ako zobcové flauty, takže keby bola hrana a vzduchový kanál umiestnená rovnako ako u fláut, hralo by sa na píšťalu veľmi ťažko. K ústam sa teda prikladá spodnú časť horného konca píšťaly.