Koncová píšťala Hrajnoha

Koncovka - najstarší dychový hudobný nástroj

Po niekoľkých skúškach na rôzne dĺžky píšťal človek zistil, že krásny, lahodnú zvuk má dlhá koncovka, ladená z podladeného „A“. Na túto koncovku človek nevyrezal nič, ani svargu a namastil ju nenamorenú ľanovým olejom a napustil horúcim včelím voskom. Dýchal cez píšťalu v rozjímaniach celé hodiny, zatvorený v chyžke, alebo ju vzal prehodenú cez plece v platenom puzdre do lesa a tam s ňou chodil bez cieľa a hral. Píšťala ukázala cestu. Zakrátko chceli takúto píšťalu aj ďalší a tak človek vyrábal a vyrábal, učil na ňu hrať neplánovite, dýchať splna cez jej dušu… Ale aby sa na ňu osmelili hrať aj nehudobníci, vypracoval spôsobné postupy zamerané na dych, na voľnohru, na rozprúdenie životnej sily, uvoľnenie i sústredenie. V tej dobe, v dobe dlhých rozjímaní s koncovkou, bol človek posledný krát na bežnej lekárskej prehliadke, pričom lekár požiadal o odber krvi. Pri výsledkoch bol prekvapený vysokou hladinou kyslíka v krvi a uisťoval sa, či človek nie je výkonný športovec, alebo horolezec. Keď človek odvetil, že nie, len hrá na píšťalu, ešte údiv vyjadril ešte raz.

Dokonalosť bezdierovej – koncovej píšťaly je v jej jednoduchosti. Je to vlastne úzky a dlhý, spravidla drevený valec, teda priama rúrka, rovná trubica. Ak takáto píšťala nie je z dutého dreva, môže byť aj z dutého stebla hrubej trávy, alebo z kosti. Z týchto hmôt vyrábali píšťaly predkovia, pričom iste že by mohli byť aj z iných napríklad z kovu a podobne. Avšak to, že koncovky sú vyrobené z prírodných hmôt, to má aj svoje duchovné dôvody.

Koncová píšťala je najstarším druhom píšťaly. Určite vznikla skôr, ako trúba – fujara trombita, čo je vlastne obrovská koncovka. Avšak praveký človek ľahšie vyrobil píšťalku z konára bazy, či zo stebla divej rasce, čo sa mu mohlo pritrafiť spočiatku aj náhodne. Takto nejako asi píšťala vznikla. Až neskôr na ňu vyrobil dierky. Človek, ktorý sa s koncovkou ešte nestretol, by si mohol myslieť, že táto píšťala hrá iba jeden tón. V skutočnosti to tak nie je. Bežná slovenská koncovka hrá dnes 15 i viac tónov. Aj pre to koncovka prežila od praveku až po dnes, lebo umožňuje veľmi zaujímavé možnosti hry a hlavne má

Ľudia so záujmom o pôvodnú slovenskú kultúru mali tak často koncovku v puzdre uviazanom na plecniaku, alebo prehodenom cez chrbát, že sa občas na autobusových a vlakových staniciach, pri pohľade na tento v puzdre utajený nástroj, aj oslovovali a zoznamovali. Na stretnutiach v lesoch, ktoré sme zvolávali pri slnovratoch, rovnodennostiach a iných sviatkoch, bol rozfuk píšťaly koncovky otázkou, aj odpoveďou. Kde sté, héja, hoja! Tuto, aha, kráča ďalšia bytosť, na ceste, ktorou sa končí nevedomie a začína prebudenie!

Aj dnes sa to neraz stáva. A keď sa pod Medzou ozve koncovkový rozfuk, už vieme, že máme zaviazať čuvača a očakávať príchod hosťa, alebo hostí.

Píšťala koncovka sa stala obľúbenou aj medzi tými, ktorí pomáhali iným. Hra na koncovku sa stala veľkou pomocou pri práci s deťmi. Výjazdové skupiny, zvané Zelinky, pomáhali si týmto nástrojom s veľkým úspechom a záujmom detí, ale i dospelých. Pisateľ robil pre deti v školách hodiny, na ktorých si deti mohli hru na koncovku skúsiť a s pomocou koncovkových ľudových piesní, ako „Červené jabĺčko v obločku mám“, alebo „Dú kravičky dú“, deti rozospieval a kým tie s lepším tlieskaním dostali bubienok, alebo hrkálku, niektoré dostali rovnako ladené koncovky a na konci hodiny bola zo školskej triedy jedna zohratá hudobná skupina…

Koncovka bola aj na pisateľovej prvej CD doske, nazvanej Znovuzrodenie (1997). Spolu s fujarou a inými píšťalami. Bola to vlastne doska nahratá v rozjímaní a rozjímanie bolo aj jej cieľom. Neskôr koncovka zaznela i v nejednej novodrevnej odpaľovačke zahranej so skupinou Bytosti. Koncovka sa začala zjavovať na azda každej novodrevnej (etno)nahrávke na Slovensku, ale i v blízkych krajinách. Pred rokom, na jednom lesnom stretnutí, sa človek ráno zobudil a hneď aj strúhal piskvor na koncovke, ešte v pelechu. Vedľa sa prebúdzal nejaký Nemec a pribehol so svojou píšťalou. Človek sa na ňu pozrel a povedal mu, že ju pozná. On – že mu ju dal iný Nemec. Človek – že pozná toho, čo mu ju dal. Bol to jeden pútnik, čo zaparkoval karaván pred jaskyňou a dva, či tri dni čakal, lebo človek ho odmietol prijať s tým, že práve máme detský tábor. Keď sa ponúkol, že bude pomáhať, človek ho prijal a pomohol mu vyrobiť na Medzi fujaru i píšťaly. Vo výrobe neskôr pokračoval. A teraz, po nejakých deviatich rokoch, sa človek stretne s iným Nemcom, ktorý tú píšťalu nesie, ako pútnik nejakú pamätnú palicu.

Malá píšťala sa vyrába ľahko – dužina bazy sa dá vypáliť železom. Na veľkú koncovku ale treba mať vrták. Hneď prvá koncovka sa zadarila. Bola krátka a hlasná, takže keď sme v lese hrali a chlapci bubnovali na bubny z dutých stromov – na doby, jej hlas bol stále výrazný. No pri rozjímaní je vhodný nástroj s tichším, lahodným zvukom.

Človek si všimol, že pri rozjímaniach s koncovkou sa mu zlepšuje pamäť a že tiež ľahko dosahuje hlboký stav rozjímania po pár dychoch. Na učenie zvolil kratšie píšťaly – ladené z C, ktoré nazval „základné koncovky“. Boli o niečo dlhšie, ako bežné folkloristické „déčkové“, takže hrali nie tak piskľavo. Neboli však také dlhé, ako veľké, rozjímavé „áčkovky“, takže na ne dočiahli aj ženy a menší muži. A väčšie deti. Kým veľké koncovky rozširoval darom medzi hlbších záujemcov o vedomectvo, tieto menšie používal aj pri výuke – na víkendových sústredeniach v rôznych častiach krajiny od roku 1998, neskôr i v stredisku Diva, ktoré založil v meste. Učil i v Čechách a na Morave, v Poľsku a s koncovkami prišiel aj do Ruska a do Ameriky. Rozhodne najviac sústredení však bolo na Slovensku. Píšťaly sa na sústredeniach rozchytali a ľudia sa začali zaujímať nielen o prácu s dychom, duchom a dušou, ale aj o vlastnú kultúru. Človek hral na koncovke ľudové piesne, ale aj svoje – novodrevné. Voľnohra však bola vždy základom týchto rozjímaní. Čím ďalej, tým viac ľudí si obľúbilo tento nástroj a v lese pri ohníkoch už neboli len gitary, v parkoch nehrali len africké bubny, ale pri ohňoch, v parkoch, ale občas i na sídliskách a vysokoškolských internátoch bolo čoraz viac počuť koncovky. Ľudový hudobný nástroj, príliš zriedkavý na to, aby ho bežní ľudia poznali, úplne okrajový hudobný nástroj, chytil svoj prinajmenšom druhý dych a šíril sa aj mimo folklóru. Ako napísala Veleslava v jednej zo svojich kníh, koncovka sa stala poznávacím znamením.

Píšťala koncovka

Čo to je Koncovka?
Drevená, dutá píšťala. Na jej konci je otvor, ktorým sa redukuje množstvo vydychovaného vzduchu. Jej dĺžka závisí podľa ladenia. Sú koncovky kratšie i dlhšie. Základné ladenie je C-dur, no výborná je i G-dur. Všeobecne platí- čím je koncovka kratšia, tým vyšší-tenší zvuk vydáva. Dlhšia prehovára hlasom mohutnejším a hlbším. Píšťala sa priloží k perám a pravou rukou sa prichytí zospodu. Jedným prstom /najčastejšie ukazovákom/ sa otvára a zatvára koncový otvor. To spôsobuje isté zmeny v hraní a výške tónov. Hrá sa na ňu však silou cítenia, často aj improvizáciou. Dá sa i podľa nôt. Hra je veľmi jednoduchá a prirodzená.


Čaro dreva.
Najčastejšie vyrobená z bazového dreva. Drevo je samo o sebe teplý materiál. Živý. Základná a cenná surovina, stále si udržujúca svoju cenu. Pochopíte to ak chytíte do rúk aj značkovú flautu no z umelej hmoty a fujaru, koncovku, či iný prírodný drevený hudobný nástroj. Veľký rozdiel.  Drevo má i ochrannú funkciu. Poklepem si na drevo, aby pretrvalo... Poznáte to, však? Udržuje nás s rytmom prírody. V dreve a tak isto aj v tele píšťaly sú zakódované sily Zeme a Slnka. Tiež všetkých živlov, ktoré ho formovali v raste. Drevo je či sa nám to páči, či nie- živé. Preto drevená píšťala.

Prídete k lekárovi s dieťaťom a on kvôli dýchacím problémom Vášho dieťaťa, odporučí zápis na flautu. Odvodí to slovami, že mu to veľmi pomôže. Lenže nie každé dieťa má schopnosti naučiť sa stupnice, noty a prstoklad na flaute. Pri malých deťoch by sme mali trénovať skôr vnímanie, cítenie, spontánnosť. Nejde tu tak o technické zvládnutie stupníc. Tiež zápisné čosi stojí a dieťa potrebuje dochádzať do umeleckej školy. Toto všetko odpadá, pokiaľ  dostane koncovku. Nepotrebuje sa tu učiť noty, prstoklad, nik nad ním nestojí, je v domácom prostredí, ktoré pozná. Navyše drží v rukách živú /prečo hovorím o živej sa dozviete neskôr/ píšťalu. Môže do nej fúkať, spievať, dýchať ako sa mu chce. Má to mnohoraký účinok na jeho zdravie. Videl som maličké deti hrajúce na koncovky. Boli veľmi živé a silné. Dnes už v niektorých štátnych škôlkach deti hrajú na koncovky. Pokiaľ majú nad sebou učiteľky schopné prijímať nové veci. V špecializovaných Waldorfských školách, či Montesori je to bežné. Alebo v škole v Zaježovej, ktorú vedie pani Šablatúrová deti hrajú na koncovky prirodzene. Potom aj tie deti sú živé, otvorené a prirodzenejšie.
Najlepšie kúpiť na jarmokoch, alebo u vychytených majstrov. Na internete tiež nájdete pár výrobcov. Nie každý dokáže urobiť dobrú koncovku. Nie každá koncovka je dobre urobená. Pred kúpou odporúčam vyskúšať na vlastné oči a uši pár píšťal. Preto ak chcete, kúpte si ju buď u známeho výrobcu, alebo na jarmoku, kde máte možnosť vidieť a porovnávať.  Je rozumné ísť kupovať s niekým, kto sa v tom vyzná. Je na Vašom cítení ako ladenú píšťalu si kúpite. No dobre ju prezrite aby nebola poškodená, spýtajte sa z akého dreva je vyrobená, čím je napustená. A dobre ju prefúknite. Privoňajte. Precíťte. Ak ju kúpite, zoberte si kontakt na výrobcu. Dobrý predajca Vám k nej dá aj púzdro z plátna, alebo malú zľavu. Ceny koncoviek sa pohybujú podľa ich ladenia-dĺžky, požiadaviek výrobcu, dreva, spôsobu zdobenia /maľovanie, vyrezávanie do píšťaly/ od 20. až 50. Eur. Buďte si vedomí, že kúpite plnohodnotný hudobný nástroj. Vydrží Vám dlhé roky a zmení život.


Morenie a zdobenie.
Sú koncovky morené chemickými lakmi, tieto sú veľmi hladké /vyzerajú veľmi uhladené/ a aj keď sú z bazového dreva sú čierne. Bazová píšťala má prirodzenú hnedo-svetlú farbu. Niektorí výrobcovia skrášľujú ich koncovky kovovým tepaním. Upevnia na ne kovové ozdoby, ornamenty. No, drevo má byť drevo v čo najprírodnejšom prevedení. Koncovky sú zdobené, alebo nezdobené. Zdobiace ornamenty sú často kvety, Svargy, prírodné motívy. Tie dávajú píšťale viac sily, majú aj ochranný, bájny charakter.  Bežné je zdobenie koncoviek i fujár kyselinou dusičnou. Spoznáte ho podľa klasického oranžového zafarbenia a až priveľmi uhladeného štýlu.  No je to kyselina a predsa len chemický zásah do dreva. Sú aj prírodnejšie techniky zdobenia, treba sa informovať u výrobcu. Veľmi efektné výzdoby sú i vyrezávaním. Teda na tele píšťaly nie je nič zdobené, je ponechaná tak ako vyrástla, len často na jej hornej časti je vyrezaná Svarga, kvet. Nepôsobí to načačkane, ale pri zemi.  Má to silu. Záleží však na každom človeku, čo preferuje. Svoje čaro má i nezdobená koncovka. Jednoduché. Ako cítite, tak fúkate. Pre začiatočníkov pomôže rada. Pred hrou si najprv bez píšťaly zapískajte našpúlenými perami. Potom to isté preneste do píšťaly. Uvidíte, je to veľmi podobné. Silnejšie-pernejšie a tichšie-ladnejšie tóny hrajeme zmenou intenzity dychu. Pokročilí hráči môžu vytvárať ďalšie zvuky akoby privieraním a postupným odkrývaním koncového otvoru. Tiež sa dá na koncovke urobiť tzv.- vlnenie. Dosiahne sa rýchlejším, alebo pomalším rytmickým privieraním a odkrývaním koncového otvoru prstom-ukazovákom. Vlnenie má silný účinok na myseľ. Iným spôsobom hry na píšťalu je rozfuk. Robíme ho najčastejšie na začiatku hrania, pretože on akoby otváral koncovku, prebúdzal ju a rozfukoval. Preto rozfuk. Tento spôsob najlepšie pochopíme ak si predstavíme akoby sme silnejším spôsobom fúkali do píšťaly slabiky- TY-TY-TY. Rozfuk je typický na všetkých drevených píšťalách, no najkrajšie znie práve na koncovke, a neodmysliteľný je na fujare. Spôsob hry je teda citový. Nechajte sa viesť.  Počúvajte svoje vnútro, intuíciu. Nesnažte sa hneď napodobňovať hru iných. Sadnite si na pokojné miesto, alebo na lúku, skalu v lese a pískajte si. Postupne spoznávajte píšťalu. Jej možnosti. Skúšajte na ňu hrať jemne, podmanivo, ladne. No potom ju i prefúknite perným spôsobom hry, teda silných dychom. Dajte jej vyznieť. Budete mať skvelý pocit. Uľaví sa Vašej duši, očistíte sa, budete mať radosť z toho, čo z píšťaly pôjde. Tiež skvelý pocit zo seba. Pozdraviť píšťalu v duchu, alebo pohladením. Zatajiť dych. Tiež je dobré len tak pomaličky a jemne fúkať a nechať prejsť cez ňu Váš dych. Akoby ste sa vydýchavali, len to urobíte cez nástroj. Veľmi dobre účinkuje fyzické pohladenie. A prečo píšťala koncovka? Už to, že ju chytíte do rúk prináša ladný postoj k veciam. Precítite, precitnete. Môžete na ňu hrať čokoľvek, vždy bude ladiť. Nik Vám nepovie, že hráte falošne. Pretože počas hry najviac využívame naše cítenie. Je to rozjímavý nástroj. Hráte inak ako na dvojačke, či šesťdierovej píšťale, kde používate prstoklad a celkovo je hra o niečo technickejšia. Koncovka je taká aká je.  Tak ako cítime, tak fúkame. Zase na nej nezahráte to, čo sa dá na dvojačke. Zahráte to ale inak- „koncovkovo“. Keďže nástroj nemá žiadne dierky, môžete na nej hrať ľubovoľne, čo chcete, fúkať silno, slabšie, rozjímať s ňou, vytvárať rôzne zvuky. Vždy budete hrať dobre. Už samotný zvuk píšťaly je aj zvukom Vašej duše. To ako hráte, dávate prehovoriť aj duši. To aj ona sa cez píšťalu prejavuje. A Vaše srdce. Hra na koncovku je hlavne hrou srdca. Dokonca poznáte kto hrá viac technickejšie a kto viac cez srdce. Píšťalu je veľmi dobé používať pri  ľuďoch, často trpiacimi  ochoreniami dolných a horných dýchacích ciest. Prirodzene predlžuje dych. Čistí telo. Myšlienky, pocity.  To, že sa na ňu hrá fúkaním má veľmi pozitívny dopad na našu psychiku. Na  niektoré posvätné miesta sa vchádzalo iba so zatajeným dychom. Dych môžeme odvodzovať od slova- Duch, Duša, Duchovno. Veľa ľudí žiaľ nevie dýchať. Dýchajú plytko, nevedome. Je dobré, že sa znova pri očisťovaní a rozjímaniach prikláňame k Vedomému dýchaniu. Tu si človek uvedomuje ako dýcha. Nádych, Výdych. V jogových cvičeniach existujú pranajámy, nie je to nič iné ako súbor dychových cvičení. Priblížením sa k Vedomému dýchaniu sme bližšie aj k Bohu. Ako vidno, dych je veľmi dôležitý a práve hrou na koncovku sa dokáže podstatne prehĺbiť a predĺžiť. Prastarý hudobný nástroj. Patrí k našim najstarším pôvodným píšťalám, ak nie je vôbec najstaršia. Jej tóny sú podmanivé, ladné, zvučné a silné. Otvárajú. Ukážeme si ako ju pozvať do nášho života, spôsob hry, jej význam od zdravotných po duševné účinky. Tiež aj údržbu a starostlivosť. Plus mnoho mojich tipov a vlastných poznatkov.

Archeológovia našli z obdobia Veľkej Moravy píšťaly z orlej kosti. Už v 9-tom storočí naši slovanskí predkovia veľmi hojne používali k svojim obradom, sviatkom i na pohreboch hudobné nástroje. Najčastejšími boli práve píšťaly, bubny, hrkálky. Znenie hudby vždy malo a má doteraz veľkú úlohu v živote. Človek, ktorý nepočúva žiadnu hudbu, veľmi stráca. Ochudobňuje sa. Hudba nás oslobodzuje, ukazuje nové cesty, pomáha očisťovať. Navodzuje zmenený stav vedomia, povznáša. Človek si oddýchne. Ako veľmi je pre nás hudba dôležitá, to pomaly už ani nevieme. Doma sa na nás stále tlačí veľa zvukov. Televízor, rádio, práčka, chladnička. Sme ohlušovaní a oblbovaní zbytočnými zvukmi už natoľko, že ideme do prírody a ťažšie tam vnímame tam jej vlastné zvuky. Vietor, vtáci, vŕzganie snehu pod nohami, pukot konárov, ševel listov v korunách stromov. A práve koncovka nám umožňuje viac sa spojiť s prírodou, pretože ona sama je jej dcérou.

čo sú koncové píšťaly

Koncovky sa podľa požadovaného ladenia sa vyrábajú rôzne dlhé. Obvyklým materiálom na ich výrobu je drevo bazy čiernej. Používa sa predovšetkým v ľudovej hudbe na Slovensku a Morave. V súčasnosti sa ku koncovke niektorí hudobníci vracajú a tvoria piesne s jej využitím, napríklad vo world music, ethno a folk metale. Na Slovensku je najznámejším takým hudobníkom Žiarislav, ktorý svoju hudbu označuje za „novodrevnú“ a štýl za „Rodo“

Koncovka je píšťala bez tónových otvorov. Radí sa medzi drevené dychové nástroje, aj keď principiálne môže byť vyrobená aj z iných materiálov. Pomerne často sa v domácich podmienkach vyrába napríklad z PVC. Vzhľadom ku svojej dĺžke má pomerne úzke vŕtanie a vďaka tomu ľahko prefukuje na vyššie alikvótne tóny. S otvoreným koncom je možné prefukovaním zahrať všetky alikvótne tóny až zhruba do siedmeho. Uzavretím konca sa základný tón posunie o oktávu nižšie (kvôli úzkemu vŕtaniu sa však nedá zahrať), prefukovaním sa potom dajú zahrať len nepárne alikvótne tóny. Kombináciou prefukovania a zatváranie koncového otvoru sa tak dá zahrať celá lydická stupnica.

Spôsob hrania na koncovku

Spôsob hrania na koncovku. Nutnosť plného ovládania dychu pri hre je v súčasnej dobe nedocenené. Hra na koncovku blahodarne pôsobí na alergikov a astmatikov a pritom nie je potrebné zložité učenie prstokladu ako u fláut. Hra je plne intuitívna a zvládnu ju aj malé deti . Na koncovku možno hrať meditačnú hudbu, ale aj sóla a piesne . Pri hre na koncovku sa uplatňuje cit . Tón sa vyrába zmenou sily dychu. Tón vlastne vzniká už v bránici, v ktorej sa vytvára potrebné napätie. Inak je potrebné úplné uvoľnenie a cit . Výška tónu závisí od sily prúdiaceho vzduchu a od sposobu zakrývania a odkrývania spodného ( koncového) otvoru. Odtiaľ je pravděpodovně odvodený názov nástroja - koncovka. Ak hľadáte koncertný nástroj zvládajúci bravúrne notové zápisy, budete sklamaný. Koncovka obsahuje len prirodzené tóny. Napríklad stupnica koncovky ladené v " C " sa skladá z tónov : C , G , C , / E , G , A # , C , / D , E , F # , G , A , B , / H , C , .. Najhlbšie tóny sa nazývajú zemská stupnica, potom nasledujú tóny vodnej stupnice, vzdušnej stupnice a ohnivej stupnice. Zdanlivá nevýhoda chýbajúcich tónov prináša obrovskú výhodu: na koncovku nemožno hrať falošne a všetky tóny správne vyrobenej koncovky spolu ladia. Spoločné hranie viacero zladených koncoviek je vždy harmonické

Je to v podstate dlhá rúrka z dreva bazy čiernej s vnútorným vŕtaním cca 16 mm. Základný tón koncovky závisí od jej dĺžky. Čím menšia dĺžka, tým vyšší základný tón a naopak. Na spodnom konci je píšťala voľne otvorená a na hornom konci má rovnakú zvukovú hranu ( labium ) ako pastierska píšťala .
Ako už bolo povedané, jedná sa o bezdierkovú píšťalu, takže jednotlivé tóny sa na nej nevyluzují rôznymi hmatmi ako na pastierskej píšťale, ale zmenou sily dychu a zakrývaním a odkrývaním spodného konca. Hoci to môže mnohým znieť neuveriteľne, dajú sa takto na koncovke zahrať rôzne tóny z rozsahu cca troch oktáv ( nie všetky, len niektoré tóny z tohto rozsahu ).
Vzhľadom k tomu, že sa jedná o ručnú prácu a každý nástroj je svojím spôsobom jedinečný, bude sa nástroj, ktorý dostanete, v malej miere líšiť farbou a v drobných detailoch od nástrojov zobrazených na fotkách.

Medzi starými ľudovými hudobnými nástrojmi môžeme nájsť veľa pozoruhodných dôkazov umu a hudobného nadania našich predkov. Veľmi zaujímavý a pritom dnes už pre širšiu verejnosť takmer neznámy nástroj je tzv. koncovka alebo inak bezdierková píšťala.