Goralský klobúk s mušličkami

Tatry po goralsky - klobúk

POKRYTIE HLAVY Muži nosili v lete na hlave čierny plstený klobúk (kapelus) so širokou strieškou, zdvihnutou na úroveň dienka. V zime im hlavu chránila okrúhla kožušinová čiapka baranica (cópka). Výložka na nej, v šírke približne 7 cm, mala našitú barančinu. V prednej časti čiapky výložka nebola a kožušina bola našitá na jej dienku. Za nepriaznivého počasia si muži prehodili baranicu prednou časťou dozadu, aby im chránila čelo a uši pred zimou. Dôležitou súčasťou na cestách s povozom i pri práci v lese v zimnom období boli rukavice palčiaky, upletené z ovčej vlny.

„Gorali boli vynikajúci plátenníci. Keď nebolo na chlieb, neváhali ísť predať plátno až na Blízky východ. Arabom sa plátno páčilo, pretože bolo nielen kvalitné, ale aj veľké, akurát na ich tuniky. V týchto krajinách boli jediným platidlom mušle. Keďže ich goral nechcel mať schované kdesi doma, začal si ich prišívať na klobúk. Čím viac mušlí, tým väčšie bohatstvo.“ Pôvodne sa tradovalo, že mušle sa na klobúky dostali vďaka splavovaniu dreva po Dunajci do Baltiku. Vraj po každej plavbe si muž pripol na klobúk jednu mušľu. „Kde by sa však v studenom Baltickom mori zobrali mušle? Okrem toho, Dunajec bol kedysi užší ako Oravica. Ťažko by sa dalo po ňom splavovať drevo.“Prvý ročník akcie Goral na gory sa uskutoční dňa 22. októbra 2016 na trase z Tatranskej Polianky na Sliezsky dom. Registrácia účastníkov, Goralov i negoralov, začína o 9-tej hodine Organizátor pripravil akciu do detailov, nezabúda ani na zábavu a slávnostnou pasovačku vedenú Jánkom Gondekom z Lesnice, po ktorej sa účastníci za sprievodu goralskej muziky na goralskom povoze presunú na Sliezsky dom, kde nasleduje po krátkych príhovoroch organizátorov a pozvaných hostí slávnostný prípitok všetkých aktérov. Na pamiatku sa účastníci podpíšu do Goralskej kroniky a následne im bude odovzdaná medaila. A to všetko za sprievodu goralskej muziky a tancov. “Goralské dediny nájdeme na Kysuciach, Orave, Spiši, ba aj na Liptove. Gorali boli a sú súčasťou Tatier od nepamäti. Preto sme sa rozhodli prvý ročník zorganizovať práve na mieste, ktoré nás všetkých spája. Veríme, že turistom a návštevníkom Vysokých Tatier ukážeme ďalší kúsok pestrej mozaiky slovenských tradícií a odnesú si so sebou veľmi príjemný zážitok. Okrem významných Goralov žijúcich a pôsobiacich v regióne bol pozvaný aj prezident Slovenskej republiky, pán Andrej Kiska, rodom Goral. Pozvali sme aj Goralov spoza hraníc a veríme že naše pozvanie príjmu, ” hovorí Ján Mokoš, primátor Vysokých Tatier, ktorý prebral záštitu nad prvým ročníkom tejto milej akcie.

Goralský klobúk, ktorý bol vyrobený z hrubšej plsti farbenej na čierno, mal striešku ohnutú smerom nadol a po okraji obšitú tmavofialovou lesklou páskou. Jeho ozdobou, na rozdiel od ostatných oravských klobúkov, bol v dolnej časti dienka našitý červený kožený pásik s drobnými bielymi morskými mušličkami, našitými nahusto vedľa seba červeným pamukom. Klobúky slobodných mládencov zdobilo dlhé orlie pero s páperím z bielych moriakov a veľkou morskou mušľou. Pre mládencov nebolo ľahké zaobstarať si takéto pero na svoj klobúk, a preto sa ho snažili získať kúpou od mladého ženáča. Ešte ťažšie bolo zadovážiť si morskú mušľu, lebo tú si ženatí muži aj po sobáši zvykli ponechať na svojom klobúku. Počas zimného obdobia boli aj v tejto oblasti obľúbené kožené čiapky baranice, aké sa nosili aj v beskydskej oblasti. Klobúk mal počas svojej histórie rozličné tvary, veľkosť a výzdobu. Okrem módy vplývali na jeho tvar aj rôzne vrchnostenské zákazy a príkazy. Jedným z nich bolo po revolúcii roku 1848 policajné nariadenie, podľa ktorého nesmela šírka strechy klobúka presahovať šírku dlane dospelého muža. Dovtedy na Slovensku dosť rozšírený klobúk so širokou strechou, presahujúcou plecia nositeľa, v priebehu druhej polovice 19. storočia zanikol a bol nahradený pestrou zmesou tvarov podľa regiónov a stredísk výroby. A nie je to až taká vzdialená história. Napríklad malé detvianske klobúčiky sa objavili veľmi neskoro – začiatkom 20. storočia. V regiónoch však získali svoje tvary, ktoré sa často odlišovali len vo výške zahnutia striešky, v olemovaní okraja stuhou, vo farbe a kvalite stuhy, v šírke striešky, klobúky gazdov, mládencov, kupcov, furmanov, čomu zodpovedali aj ich názvy. POKRYTIE HLAVY Muži nosili v lete na hlave čierny plstený klobúk (kapelus) so širokou strieškou, zdvihnutou na úroveň dienka. V zime im hlavu chránila okrúhla kožušinová čiapka baranica (cópka). Výložka na nej, v šírke približne 7 cm, mala našitú barančinu. V prednej časti čiapky výložka nebola a kožušina bola našitá na jej dienku. Za nepriaznivého počasia si muži prehodili baranicu prednou časťou dozadu, aby im chránila čelo a uši pred zimou. Dôležitou súčasťou na cestách s povozom i pri práci v lese v zimnom období boli rukavice palčiaky, upletené z ovčej vlny. Našťastie, aj dnes sa nájdu špecializovaní výrobcovia, ktorí vyrobia klobúk podľa požiadavky. Na druhej starne poznatky o špecifikách, ktoré daný typ klobúka v istej lokalite prestavoval, už nie sú také silné a presvedčivé, aby mali vplyv na výber klobúka, jeho tvaru, veľkosti, výzdoby a výzdobných doplnkov. Samotný tvar a forma klobúka boli často módnou záležitosťou. Na tvar vrchnej časti klobúka (dienko, gápka) i striešky (grisa, krisa, grepel, okrídlí, partica, skšala, strížka), ktorá ho dookola lemuje, ako aj na doplnky mali vplyv politické, vojenské i kultúrno-hospodárske skutočnosti života jedincov, regiónov i celej krajiny.

Goralský klobúk a gorali

Kedysi gorali nosili klobúky, takzvané kaňáky, bez ozdôb alebo len jemne dozdobené tenkými mosadznými retiazkami,“ hovorí Jozef Golvoň a ukazuje na jeden z piatich goralských klobúkov. „Až neskôr na nich pribudli prírodné alebo umelé mušle a napokon na dozdobenie pero z orla a páperie.“ Orlie pero je symbolom slobody. O goraloch je známe, že po ničom netúžia tak veľmi, ako po slobode. Mušle zase predstavovali bohatstvo majiteľa klobúka. “Podujatí s goralskou tematikou je veľa, všetky sa však viažu ku konkrétnej lokalite. Touto akciu by sme chceli započať novú tradíciu stretávania sa Goralov z rôznych regiónov vždy na inej trase a tak spoznávať rôzne kúty Tatier. V rámci kultúrneho programu sa v nasledujúcich ročníkoch predstaví vždy iná goralská obec. Zraz účastníkov je o deviatej hodine v Tatranskej Polianke. Už na prvom ročníku by sme radi získali zápis do Knihy slovenských rekordov za hromadný výstup Goralov. Veríme v súdržnosť a zanietenie Goralov, preto očakávame ich hojnú účasť. Touto cestou by som zároveň rád vyzval všetkých, ktorí majú goralský kroj, aby sa nezdráhali a na výstup prišli oblečení v tradičnom goralskom odeve,” dodáva Marcel Kandrik. “Gorali sú po celom Slovensku známi ako hrdí, čestní a priami ľudia, ktorí vzhľadom na región a podmienky čelili ťažkým výzvam a denne ich zdolávali. Preto sme sa rozhodli pripomenúť si symbolickým výstupom z Tatranskej Polianky na Sliezsky dom život našich predkov a preukázať im úctu, česť a hrdosť k ich minulosti a tradíciám,” povedal Marcel Kandrik z neziskovej organizácie.

klobúk – pokrývka hlavy. Má pevný a mäkký tvar. Skladá sa z dvoch častí – z hlavy a zo strechy. Vyrába sa z rozličných materiálov, napríklad zo slamy, z kože, plste, látky. Nosí sa na najrôznejšie príležitosti. šíračník, -a, mn. č. -ci muž. r. nár. remeselník robiaci klobúky al. obchodník s klobúkmi, klobučník: Širačník postavil do výkladu tri dámske klobúky. (Zgur.); širačníčka, -y, -čok žen. r. Ikonografické dokumenty o nosení klobúkov na území Slovenska máme už zo 14. storočia na oltárnych tabuľových maľbách a podľa niektorých historikov sa nosenie klobúkov u nás viaže na príchod nemeckých kolonistov, lebo práve z územia dnešného Nemecka sú ešte staršie ikonografické doklady o jeho nosení. V 16. storočí už bolo na Slovensku 9 klobučníckych cechov (Levoča 1501, Banská Štiavnica 1530, Trenčín, Krupina 1567, Trnava 1572, Bardejov, Bratislava 1575, Prešov 1593, Banská Bystrica 1594). Klobučníci však pracovali v týchto aj v iných centrách skôr, ale do cechu boli združení s inými remeselnými špecializáciami. Existencia samostatných cechov svedčí aj o početnosti majstrov a dielní. Počas storočí sa menilo množstvo dielní a výška produkcie klobúkov. Ešte roku 1890 bolo v slovenských župách Uhorska 459 klobučníckych dielní. širák, -a muž. r. klobúk (obyč. mužský): Na hlave mal širák s vysokou obvinkou. (Fig.) Gizela zhodila čepiec a širák si založila. (Laz.) Nadvihol širák a podišiel [k pandúrovi]. (Hor.) Klobúk (širák, kalap, kapeľuch, krisak) bol neodmysliteľným atribútom odevu každého muža v ľudovej kultúre Slovenska, ale i okolitých krajín. Zdanlivo rovnaká pokrývka hlavy, vyrobená zo splstenej vlny, okrem praktických funkcií vyjadrovala viacero skutočností o jej nositeľovi. Podtatranská časť Oravy POKRYTIE HLAVY Časom tvar aj doplnky prerástli v lokalitách, ale aj v celých regiónoch do etnokultúrneho i sociálneho znaku. V tomto mechanizme nachádzame jednak manifestačný znak zo strany jeho nositeľa, ako aj normálny postup stereotypizácie bežný v iných častiach kultúry, a to tak, že sa stal obľúbeným v určitej vrstve, v lokalite alebo v celom regióne a následne sa vnímal ako znak. Klobúkom sa jeho nositeľ prezentoval okoliu a okolie ho podľa klobúka vedelo zaradiť do dediny, župy, ale i profesijne, vekovo a neraz aj konfesionálne. Časom sa na malé rozdiely zabudlo a dnes sa už ku kroju nosí takmer jednotný klobúk, uznávaný pre daný región, no najmä taký, aký sa dá zohnať, pretože výroba pôvodných tvarov, predovšetkým po prvej svetovej vojne zanikla.

gorali a Slovensko

regionálna skupina na slovensko-poľskom pomedzí. Na území Slovenska goralsky klobuk je to oblasť severných Kysúc, hornej Oravy a horného Spiša. Najväčšia goralská oblasť je na Spiši, tvorí ju 34 obcí, na Orave 11 obcí a na Kysuciach 5 obcí. Z klobuk goralsky historického hľadiska možno hovoriť aj o goralských enklávach – goralske obce Huty, Malé Borové, Veľké Borové, Liptovské Matiašovce (okres Liptovský Mikuláš), Liptovská Lúžna (okres Ružomberok), klobuk z goralskej obce Lom nad Rimavicou, Pohorelá (okres Brezno) a Liptovská Teplička (okres Poprad). Goralské oblasti na Slovensku netvoria jednoliaty územný ani kultúrny celok. Meno goral je najčastejšie spájané s označením horali, obyvatelia žijúci v horách. Všeobecne sa označujú ako klobuky goralske zo spišskí, oravskí a kysuckí gorali. Otázka pôvodu goralov nie je doposiaľ objasnená z historického ani etnologického hľadiska. Podľa jednej z hypotéz predstavujú goralske klobuky zvyšky pôvodných bielochorvátskych hornovislianskych kmeňov, ktoré zo strednej Visly zatlačil na juh, hlbšie do karpatského oblúka poľský klobuky goralsky kmeň Ľachov. Konkrétne historické doklady o tom chýbajú. O vzťahu goralov k Malopoľsku priniesla viaceré doklady dialektológia. V poľskej aj v slovenskej dialektológii sa zhodne konštatuje, že goralské nárečia na Slovensku sú svojím pôvodom poľského typu. Proces slovensko-poľskej interferencie je však na Spiši, Orave, Kysuciach či v enklávach rozdielny. Osobitosti vývinu goralov determinovali historické, sociálne a hospodárske podmienky v rámci valaskej kolonizácie od 2. polovice 15. storočia. Z etnického hľadiska sa gorali na Slovensku považujú za Slovákov a ich tradičná kultúra predstavuje prechodné slovensko-poľské kultúrne pásmo.

goralsky tanec a goralsky klobuk

goralský tanec (guraľsky) regionálne vymedzený tanečný cyklus pozostávajúci z krátkych tanečných častí. Najčastejšie sa tancoval vo dvojici ako sólo muža a ženy (zriedkavo vo dvoch dvojiciach) alebo v trojici (muž a dve ženy). Tanečný cyklus pozostával z 3–8 častí nazývaných podľa základných motívov: a) prosta, ozwodna, b) kresaný (krzesany) – nimi tanec vrcholil a c) drobna, ktorou tanec končil. Celý cyklus bol veľmi variabilný, ohraničený úvodným a záverečným vykrútením (zeliona, do zvijania) alebo podvrtkou tancujúcich. Hudobný sprievod k tancu tvorili pásma osobitých piesní, predspevovaných tanečníkmi pred muzikou: ozvodne a starosvecke – s päťtaktovou štruktúrou úsekov a krzesane alebo drobne – so štvortaktovou štruktúrou. Goralský tanec je niektorými hudobnými a tanečnými znakmi blízky krútivým tancom starého štýlu. Patril k najbežnejším a obľúbeným tancom goralov na muzikách, svadobných veseliach, krstinách, dorobníkoch. Dodnes sa tancuje na Orave (Suchá Hora, Hladovka) a v severnom Spiši (Ždiar).

gorali a rozdelenie goralov

Gorali (niekedy horali, gor. gurali) sú etnografická skupina žijúca jednak na česko-poľsko-slovenskom pomedzí zhruba medzi Jablunkovom v Česku (vrátane) a severným Spišom na Slovensku (vrátane) a jednak v malých enklávach v (ostatnom) Poľsku, na (ostatnom) Slovensku a na rumunsko-ukrajinských hraniciach. Na území Slovenska (a územiach prv patriacich k Uhorsku, ale dnes pripojených k Poľsku) sa Gorali najneskôr od 18. storočia sami považovali za Slovákov. Gorali sú charakteristickí špecifickým goralským nárečím, ktoré sa považuje za dialekt poľského pôvodu, avšak v procese intenzívnych a dlhodobých (slovensko-poľských) jazykových kontaktov sa na satršiu vrstvu zahrňujúcu geneticky poľské zmeny navrstvila mladšia vrstva zmien, ktorá goralské dialekty istým spôsobom (fonologicky, morfologicky aj lexikálne) vzdialila od poľských dialektov a zároveň ich priblížila k slovenským nárečiam (resp. k iným). Goralské nárečie na Orave si zachovalo najviac pôvodných petrefaktov (hláskoslovných, morfologický, lexikálnych, tvaroslovných) v porovnaní so spišskými či kysuckými goralskými nárečiami alebo s dialektmi enkláv. Všeobecne rozlišujeme tieto podskupiny: sliezski Gorali (poľsky Śląsk, Śląski górale) - POL, CZE žywiecki Gorali (poľsky Żywiec, Żywczaki, górale żywieccy) - POL kysuckí (čadčianski) Gorali - SVK (aj enklávy v severnejšom Poľsku), enklávy v Rumunsku (pri Ukrajine) babohorskí Gorali (poľsky Babia Góra, babiogórcy górale)- POL oravskí Gorali - SVK, POL (severná Orava) podhalianski Gorali (poľsky Podhale, górale podhalańscy) - POL sanckí Gorali (poľsky Nowy Sącz - Sądeccy górale) - POL zagórzanskí Gorali (poľsky Zagórzanie)- POL pieninskí Gorali (poľsky górale pienińscy)- POL spišskí Gorali - SVK, POL (severný Spiš, vrátane Zamaguria) slovenské enklávy: na Liptove: obce Malé Borové, Veľké Borové, Huty, Liptovská Lúžna, Liptovská Teplička, Pohorelá, Lom nad Rimavicou Na týchto stránkach sa chceme zatiaľ venovať iba oravským goralom na Slovensku, resp. oravským goralským nárečiam (zatiaľ sme čiastočne spracovali nárečie Oravského Veselého, Mútneho, Oravskej Lesnej a Zákamenného Klina). Za goralské obce slovenskej časti Oravy považujeme: Oravské Veselé Mútne Novoť Oravská Polhora Rabča Rabčice Sihelné Oravská Lesná Zákamenné (Klin) Suchá Hora Hladovka