Krojové krpce so šnúrou

výroba krpcov, predaj krpcov

krpce, folklórne krpce, ľudová obuv, oprava krpcov, podšívanie krpcov

Najstaršou obuvou boli kožené krpce (kerpce) s bočným švom pri špici, vpredu stiahnuté remencom, ktorý prechádzal po oboch stranách obuvi cez narezanú mriežku a len zriedka bol zdobený razením. Vpredu aj vzadu mali vyrezané otvory na navlečenie dlhých kožených návlakov (novlokov) slúžiacich na ich upevnenie. Nohy do nich ovinovali plátennými onuckami. Starší muži nosili v zimnom období kapce vysoké pod kolená, ušité z čierneho domáceho súkna. V medzivojnovom období si muži na prácu už kupovali baganče a sviatočnou obuvou sa stali čierne celé topánky na šnurovanie (vixovky), do ktorých si obúvali ponožky.

kto vyrába, šije krpce

Kožené krpce (kerpce) boli pôvodne vpredu aj vzadu stiahnuté úzkym remencom a okolo nohy upevnené koženými návlekmi, prevlečenými cez kovové krúžky. Iný typ krpcov zo začiatku 20. storočia mal už koženú podrážku s pribitým podpätkom, po obidvoch stranách prevlečený remenec, vpredu na vonkajšej strane rozšírený zúbkovaným okrajom a napojený na hrubý vrkoč smerujúci k špicu krpca. Okolo neho boli v koži vybíjané kvety a po stranách jemné čipkové vzory z vybíjaných zúbkov a drobných kvietkov. Tretí typ krpcov sa líšil len výzdobou, ktorú tvorili originálne cvočky (cvoncki) zo žltého kovu, nabité do tvaru rôznych rastlinných ornamentov a vlnoviek. Podobne boli zdobené aj návlaky. Po roku 1940 sa pod poľským vplyvom rozšírili bohato zdobené mužské krpce a mládenci s mladšími chlapmi začali nosiť na nohaviciach vyše členkov kožené závinky (remence), zapínajúce sa vpredu na štyri úzke dlhé pracky. Tieto novoty ovplyvnila aj zmena v nosení nohavíc, keď sa ich spodný predĺžený okraj zasúval dovnútra krpcov a vonku sa nechávala len čierna veľká kystka. Závinky boli, podobne ako krpce, zdobené cvočkami zo žltého kovu. V zimnom období muži nosili súkenné papuče ušité z čierneho domáceho súkna ako členkovú obuv, alebo siahali až pod kolená. Zapínali sa z vnútornej strany nohy. Kožené čižmy muži nosili výlučne ako pracovnú obuv, lebo sa nehodili k sviatočnému odevu.

krpčiarik, -a, mn. č. -ci/-kovia muž. r. zdrob. expr. ; krpčiarka, -y, rok žen. r. História a rozšírenie Podľa Klimenta Ondrejku táto ľudová obuv „Nadväzovala na starý typ ovinovacej obuvi, ktorá bola u slovanských národov doložená v 9. a 10. storočí“.[1] Podľa Miroslavy Štýbrovej krpce vychádzajú z foriem obuvi z doby bronzovej. Svoju analógiu majú aj mokasínoch Indiánov Severnej Ameriky a niektorých ázijských typov obuvi. Bežne sa prestali nosiť do začiatku 20. storočia[3] alebo 20. rokov 20. storočia.[2] Podľa Klimenta Ondrejku „všeobecne sa krpce prestali nosiť po prvej svetovej vojne najmä v súvislosti s rozvojom priemyselnej výroby obuvi (Baťova továreň).“[1] Nahradené boli topánkami.[3] Výskyt krpcov je na západe ohraničený Východnou Moravou a Sliezskom, na východe pomedzím Slovenska, Poľska a Ukrajiny, a z juhu karpatským oblúkom.[2] Využívané boli najmä v horských a podhorských oblastiach.[2][4] V bohatších oblastiach boli nahradené čižmami.[4] V Česku sa udržali v oblastiach Moravskosliezskych Beskýd, v Javorníkoch, Vizovických a Hostínských vrchoch až po Biele Karpaty.

Krpce sa vyrábali z bravčovej a hovädzej kože

2. zried. ihla, ktorou sa šijú krpce: Jurek svoju „krpčiarku“ — ihlu zabudol doma. krpčiarsky príd. m. krpcovina, -y žen. r. koža, z ktorej sa šijú krpce Výroba krpcov. Zvršok týchto krpcov je vyrezaný z jedného kusa brúsenej kože. Nasleduje zdobenie obuvi. Ďalším garbiarským spracovaním získajú krpce požadovaný tvar chodidla. Pre zvýšenie odolnosti voči oteru majú podlepenú a prišitú podrážku z odolnej kože. Z praktického hľadiska nie je vhodné krpce obúvať na "bosé nohy". Chôdza (aj tancovanie) sú pohodlnejšie, ak si do krpcov obujete hrubšie ponožky z ovčej vlny. Tento typ krpcov je na chodidlá upínaný koženým páskom od kotníka do stredu lýtka. krpce Krpce, (bačkory) druh nízkej koženej obuvi. Zhotovovali sa z bravčovej alebo hovädzej kože. Podomácky zhotovovanou formou boli krpce z obdĺžnikového kusa kože. Dva predné rohy kože sa priložili k sebe a zošili tenkým prúžkom kože, ktorý bol odrezaný z jej okraja. Boky a päta sa vyhli a stiahli remencami prevlečenými cez dierky po okraji. Remeselne zhotovovanou formou krpcov boli krpce z dvoch dielov – z podošvy, ku ktorej bol dratvou prišitý zvršok. Na Slovensku sa vyskytovali ostronosé krpce, pri ktorých nebolo rozlíšenie pre ľavú a pravú nohu, museli sa prispôsobiť nosením, a tuponosé, pri ktorých bolo pre obe nohy rozlíšenie. K nohe sa krpce priväzovali koženými remencami, ktoré boli ovinuté nad členkami alebo v prípade žien aj vlnenými šnúrami. Do krpcov sa obúvali plátenné onuce alebo vlnené pletené alebo šité súkenné pančuchy – kopytcia. Krpce nosili muži aj ženy vo všedné i sviatočné dni. V horských oblastiach Slovenska sa ako pracovná obuv udržali do začiatku 20. storočia kedy ich u mužov nahradili baganče a u žien topánky.

Krpce sú nízka ľudová kožená obuv

Krpce sú druh ľudovej obuvi. Vyrábali sa z kože a nosili ich muži, ženy aj deti. Vyrábali sa z bravčovej a hovädzej kože.[1] Nosili sa v prevažne v horských a podhorských oblastiach. Považované sú za najjednoduchší druh ľudovej obuvi.[2] - na pomedzí Slovenska a Sliezska, - v Beskydách a Javorníkoch. Význam slova „krpce” v Slovníku slovenského jazyka Slovník skrátil hľadané slovo, pretože nenašiel presný výraz. krpčiar, -a muž. r. chudobný, prostý človek, ktorý nosí krpce: hoc zeman tobôž, navždy krpčiarom toť musel zastať Podľa Miroslavy Štýbrovej sa výroba jedného páru krpcov skúseným výrobcom dala zvládnuť za dve hodiny. Výrobu mali na starosti predovšetkým muži.[8] „Na izoláciu proti zime a vlhku sa do krpcov nosili onuce a rozličné druhy súkennej alebo pletenej obuvi.“[3] Do ponožiek z hune sa nosili ešte onuce, aby sa ponožky nemuseli často prať a bola zachovaná ich kvalita.[7] História a výskyt krpcov. Používali ich pastieri, rolníci, horári ale aj drevorubači

Inšpirovaný ľudovým odevom Josef Mánes navrhol pre český telocvičný spolok Sokol „měkké cvičky typu krpců“.[5] 1. pejor. prostá dedinská žena, ktorá nosí krpce: Čoskoro mňa prevýši krpčiarka z Ráztok. (Urb.) mužská, ženská a detská obuv z bravčovej alebo hovädzej kože. Opis a výroba .[3] Miroslava Štýbrová uvádza výrobu z jedného kusu koženej usne obdĺžnikového tvaru. Z tohto obdĺžnika sa tiež vyrezali kožené pásy, ktorými sa krpce upevňovali na nohy. Máčaním vo vápennom lúhu a prácou s nožom boli z kože odstránené chlpy. Potom sa namočili do prírodného roztoku zo smrekovej alebo jedľovej kôry či slepačieho trusu. Nakoniec sa premazali tukom na udržanie pružnosti.[6] ÚĽUV uvádza aj výrobu z jedného kusu kože. Rohy kože sa na špičke zošili, vzadu boli prichytené remencami prevlečenými cez dierky. Remienky sa uväzovali okolo nohy nad členkami.[3] Lokalita výroby krpcov sa dá určiť podľa tvarovania spojovacích švov.[7] Krpce boli zdobené len jednoduchými geometrickými vzormi.[7] - najmä v horských a podhorských oblastiach: - na pomedzí Slovenska a Poľska, - na pomedzí Slovenska a Ukrajiny, Rozšírené boli medzi pastiermi a ľuďmi čo pracovali na statkoch. Existovali dohody koľko párov krpcov ročne má čeľaď alebo pastier dostať.[2] Obľúbené boli aj medzi drevorubačmi a horármi, pretože „si v nich noha udržala dostatočný cit, takže sa mohli vyvarovať zakopnutí alebo zachytenia o korene pri zvážaní dreva alebo pri nosení ťažkých bremien.“[2] „Už v stredoveku sa (podľa slovenského Ústredia ľudovej umeleckej tvorby (ÚĽUVu)) stali symbolom roľníckych a sociálne utláčaných vrstiev“.[3]